S.Fabuš, M.Kulichová - ACHB PKL, ACHB MFN Martin.


„Definície v paliatívnej starostlivosti.“


Pojmy paliatívna starostlivosť a hospic v slovenskej verejnosti za posledných päť rokov sú skloňované v rôznych pádoch a na rôznych fórach. Napriek tomu rezonujú určité rozpaky v chápaní náplne definícii a tak otázka „čo je paliatívna starostlivosť a hospic?“ je stále aktuálnou. V snahe o prijateľný konsenzus na základe našich a zahraničných skúseností predkladáme návrhy na problematiku s cieľom zachovania porovnateľnosti so svetom.

Posledné mesiace sa stali problémom aj pri návrhu koncepcie Paliatívnej starostlivosti na MZ SR. Pôvodný návrh bol koncepcia Paliatívnej medicíny, ktorá je len súčasť paliatívnej starostlivosti a neumožňoval by zakomponovať Paliatívnu starostlivosť v plnom rozsahu do štátnej politiky.

Pretrvávajú aj ďalšie otázniky: čo ma reprezentovať, komu slúžiť a ako ju realizovať?

Stručne možno povedať, že hospic ma reprezentovať:

Máme tri diskutované pojmy, ktoré je treba definovať a zakomponovať a to aj za konštatovania, že nie sme schopní dospieť k plnohodnotným definíciam a musíme sa uspokojiť ich pozitívnym vymedzením a potrebou ich doplnkov.

Paliatívna starostlivost

Hospicová starostlivosť

Paliatívna medicína

Všeobecne vo svete sa vychádza z definície paliatívnej starostlivosti WHO:

„Paliatívna starostlivosť


je aktívna, celková starostlivost o pacientov v case, keď ich choroba už neodpovedá na kauzálnu liečbu a kontrola bolesti, alebo iných symptómov a psychologických a sociálnych problémov je prvoradá. Celkovým cieľom paliatívnej starostlivosti je najvyššia možná kvalita života pacienta a jeho rodiny. Paliatívna starostlivosť potvrdzuje život a chápe umieranie ako prirodzený proces. Paliatívna starostlivosť zdôraznuje úľavu bolesti a iných obťažujúcich symptómov, integruje fyzické, psychologické a duchovné aspekty starostlivosti o pacienta. Ponúka podporu pacientovi žiť tak aktívne, ako je to len možné až do jeho smrti, ako aj podporu jeho rodine vysporiadať sa s danou situáciou.“


Z definície vyplývajú niektoré otázky pre zdravotníctvo:

sú náplňou zdravotníctva problémy sociálne, religiózne a matriarchálne? Ako ich má riešit? Musíme povedat, že nie sú a že ich ani nevie riešit, lebo nemá na to kompetencie.

Musíme povedat, že ani oblast sociálnej a duchovnej starostlivosti nenaplna vycerpávajúco definíciu. Je však jednoznačné, že sú to neoddeliteľné zložky komplexnej starostlivosti o zomierajúcich.

Paliatívna starostlivosť je aktívna symtomatická či podporná liečba a môže byt robená už v predterminálnej fáze.

Paliatívna starostlivost zahrnuje: medicínu, ošetrovatelstvo, hospic, fyzioterapiu, (BIO), sociálnu starostlivost, sociálne služby a pracovníkov (SOCIO), pastorálnu starostlivosť, religiozne problémy (SPIRITUO), psychológiu, zamestnávaciu liecbu a potrebné príbuzné disciplíny (PSYCHO).


Na otázku čo je to paliatívna medicína sa u nás hľadá odpoveď. Prezentujem jeden názor:

Paliatívna medicína je vedný odbor, ktorý sa zaoberá symptomatickou liecbou chronických ochorení predovšetkým v terminálnom štádiu. Neposkytuje kauzálnu liečbu, ale jej cielom je udržat možný život s kvalitou života až do smrti.


Kto je paliatívny chorý?

Je to človek s chronickou nevyliečiteľnou až neliečiteľnou chorobou s rôznymi obťažujúcimi príznakmi často s dominanciou bolesti. Lipne na živote, nevie akceptovať realitu smrti a dožaduje sa pokračovať v kauzálnej liečbe choroby v nádeji na predĺženie života, aj za situácie kedy kauzálna - príčinná liečba je vyčerpaná a sama môže zväčšovať utrpenie. V populácii chronicky chorých je to 80-95%!

Je však skutocnosťou, že intenzívna paliatívna liečba môže predĺžiť život.


Čo je HOSPIC?

Hospic nie je budová, je to filozofia a program tímovej starostlivosti v terminálnom štádiu ochorenia o chorých s už nelieciteľnou chorobou a ich rodiny, ktorý sa zriekli už nemožnej a nezmyselnej liečby, dožadujú sa hospicovej starostlivosti. V populácii zomierajúcich chronický chorých predstavujú 5-10-20% !

Podľa definície WHO: „ Hospicová starostlivost je centrálne riadený program paliatívnej starostlivosti cielene zameraný na zmiernenie symptomov choroby u terminálne chorých u ktorých je prognostický stanovené pravdepodobné prežívanie v maximálnom rozsahu 6 mesiacov.“


Pre MZ SR by mohla byť prijateľná definícia:

Hospicová starostlivost je komplexná medzirezortná tímová multidisciplinárna starostlivost s interdisciplinárnym prístupom, nahradzujúca už vycerpanú kauzálnu liečbu choroby, potrebnou symptomatickou liečbou. Tvorí súhrn odborných lekárskych, ošetrovateľských, pastorálnych, religióznych, psychologických a rehabilitačných činností poskytovaných terminálne chorým s cieľom minimalizovať bolesť a zmierniť všetky obtiaže vyplývajúce zo základnej choroby a jej komplikácii a zohľadňujúce bio-psycho-spirituo-socialné potreby chorého a jeho rodiny.


Kto je hospicový chorý?

Je to clovek s chronickou nevyliečiteľnou už neliečiteľnou chorobou, bez nádeje na predlženie života, ktorý dobrovolne prijal realitu života v jeho naplnení smrtou a požaduje od spolocnosti hospicovú starostlivosť.


Hospicová starostlivosť je akoby domáca, zacína vtedy, keď nemožno dúfať v predlžovanie života, sústreďuje sa na kontrolu symptómov a zlepšenie kvality zostávajúceho života. Je charakterizovaná interdisciplinárnym tímovým prístupom, symptomatickou kontrolou - s dôrazom na liečbu bolesti, celkovou rehabilitáciou, dobrou komunikáciou, psychologickou podporou, radami pre rodinu, pozornostou duchovným potrebám, kvalifikovanou tímovou starostlivosťou o umierajúceho a jeho pozostalých.


Paliatívny pacient ktorý vyžaduje paliatívnu liecbu má prospech z tímového prístupu, ktorý zlepšuje kvalitu života. Pacienti dožadujúci sa hospicovej starostlivosti niekedy potrebujú paliatívnu liecbu. Paliatívna starostlivosť je svorníkom paliatívnej medicíny a hospicovej starostlivosti.

Nepochopenie tejto reality u určitých poskytovateľov hospicovej starostlivosti vedie k zovšeobecnovaniu nepotreby paliatívnej liecby a len vnucovaniu akceptovania obety utrpenia Bohu. Je to nekrestanské, „nie obetu, milosrdenstvo chcem“ Mt.9.13 .

Zomierajúci človek v dôsledku chronickej choroby je v kríze, odkázaný na pomoc iných ľudí, na spoločenské štruktúry do ktorých je integrovaný svojím sociálnym rozmerom osobnosti. Každý člen sociálnej spoločenskej štruktúry má v prípade potreby prirodzené právo na jej podporu, ochranu, pomoc jej orgánov a zariadení. Hospicová a paliatívna starostlivosť má nerozdeliteľný medzirezortný rozmer zdravotnícko-sociálny a preto sa aj u nás hľadá spôsob naplnenia jej realizácie v službách sociálne odkázaného jedinca. Na tento problém upozorňuje aj Rada Europy vo svojom doporucení č. 1418 z r.1999. a prijatím dokumentu c. 8421/1999 k starostlivosti o smrtelne chorých

Umierajúci chorý sú závislý na rodine - opatrovateloch, lekároch, sestrách, duchovných(knazoch) a sociálnych pracovníkoch, ktorí sa o nich starajú, ošetrujú, liecia, ba dá sa konštatovať, že sú im vydaný na milosť, lebo sami sa už nevedia o seba postarať. Veľmi preto záleží na ich skúsenostiach, poznatkoch, vedomostiach, starostlivosti a súcite. To najpodstatnejšie na hospicovej starostlivosti, ktorú zdravotnícki a sociálni pracovníci spolu s duchovnými svojim chorým umierajúcim poskytujú, je to, že ich neopústajú nech sa stane cokoľvek, oni u nich vždy zostanú, aby riešili s chorým a jeho rodinou všetky problémy. Je obrovský rozdiel medzi stavom, kedy síce máte pred sebou neistú budúcnost, ale ste obklopený starostlivostou a erudovanými partnermi, a stavom kedy celíte neznámej skúsenosti sami.

Z týchto skutočnosti môžeme vyvodiť, že ide o spoločenský problém hladania optimálneho modelu zomierania, ktorý je pre spolocnosť aj, alebo hlavne ekonomický prijateľný. Je to celosvetový problém.

V súcasnosti môžme konštatovať, že moderný model zomierania a smrti sa intenzívne hľadá. Aktuálne sú 4 modely starostlivosti o zomierajúcich:


Paliatívna a hospicová starostlivosť sa do budúcnosti rysuje ako priorita spoločnosti v jednom rade s prevenciou, diagnostikou a liečbou. Pomahá všetkým prijať realitu smrti ako prirodzenej súčasti života a povzbudzuje nájsť duchovný zmysel života. Dokáže dosiahnuť konsenzus medzi chorým, rodinou a zdravotníkmi. Nastoliť rovnováhu vedeckého prístupu a humanizmu, zvyšuje kvalitu života, humanizuje proces zomierania, vytvára jednotiaci model paliatívnej a inštitucializovanej starostlivosti o zomierajúcich. Model hospicovej starostlivosti ako jedna z foriem paliatívnej starostlivosti, nie je vhodný pre všetkých zomierajúcich,

Ku všetkému treba dodať, aj keď domov je miesto, ktoré každý najviac potrebuje, pre zomierajúceho nie je dôležité miesto úmrtia. V čase zomierania je preňho najdôležitejšia opatera, ľudský prístup s pocitom solidarity a primerane možný komfort.

Sv. Otec, pápež Ján Pavol II vo Viedenskom hospici povedal: „ Aj smrť patrí k životu. Každý človek však má právo zomrieť podľa vôle Božej. Preto nikdy nesmie byť obetovaný pre obmedzenú osobnú sebestačnosť“.

„Sám Boh povedal: Nezanechám ťa, ani neopustím.“