VYSVETLENIE ZÁKLADNÝCH POJMOV A ICH VZŤAHOV V RÁMCI PALIATÍVNEJ A HOSPICOVEJ LIEČBY A STAROSTLIVOSTI


MUDr. Leopoldína Scheidová, CSc, Konferencia sv. Gorazda Spolku sv. Vincenta de Paul.


Január 2001 pre Hospice.sk



K niektorým pojmom týkajúcim sa LIEČBY či LIEČENIA, TERAPII chorôb, musíme v záujme porozumenia problému zaujať stanovisko.


A. Ak uvažujeme o radikálnosti liečebného výkonu, rozlišujeme liečbu

radikálnu a konzervatívnu:


1. RADIKÁLNA LIEČBA sa realizuje väčšinou chirurgickým, krvavým

zákrokom a je označovaná aj ako CHIRURGICKÁ. Existujú niektoré výnimky

či diskusie, ale tie nerozvedieme. Názov je odvodený od latinského

slova radikálny = dôkladný, rázny, bezohľadný, násilný aj krvavý. Napríklad vyrezanie hnisavého vredu.


2. KONZERVATÍVNA LIEČBA je liečba pokojom, dietou, liekom, fyzikálnou

procedúrou a pod., je to jednoducho liečba iná ako chirurgická. Názov

pochádza od latinského slova konzervatívny = nenásilný, nekrvavý, postupný.


B. Ak zvažujeme zásah do podstaty či príčiny ochorenia, rozlišujeme

lie?bu kauzálnu a symptomatickú.


- KAUZÁLNA LIEČBA v preklade znamená liečba príčiny ochorenia či príčinná liečba, ev. zasiahnutie vyvolávateľa choroby. Vtedy však musíme príčinu ochorenia aj poznať, alebo máme aspoň niektoré závažné indície na ňu a tie sa potom snažíme odstrániť. Názov je odvodený od latinského slova causa = príčina, vec. Napríklad bolesť hrdla spôsobenú hnisavou angínou vyvolanou streptokokom liečime penicilínom, na ktorý je tento bacil citlivý. Zjednodušene povedané zasiahli sme príčinného vyvolávateľa ochorenia. Problém môže byť však zložitejší a môže súvisieť aj so zníženou obranyschopnosťou organizmu a potom musíme hladať aj ďalšiu príčinu a liečiť aj tú.


- SYMPTOMATICKÁ LIEČBA, či LIEČBA PRÍZNAKOV už v názve obsahuje

vysvetlenie. Tu liečime príznak nie príčinu ochorenia, lebo ju

nepoznáme. Názov pochádza z latinského slova symptóm = príznak, znak (rozumie sa príznak choroby), tiež úkaz. Napríklad liečime bolesť,

hna?ku, dávenie, teplotu a pod. a to v snahe príznak odstrániť, či

zmierniť. Prevažuje však smaha príznak odstrániť. Tak pri bolesti hrdla

bez hnisavých čapíkov nezisťujeme príčinu a predbežne si naordinujeme

kamilkový čaj, sočný roztok, určitý druh spreju a podobne - v nádeji,

že bolesť odstránime. To je liečba príznaku bolesti hrdla.


- POJEM PALIATÍVNA LIEČBA znamená ZMIERŇUJÚCA, TÍŠIACA LIEČBA a chápe sa väčšinou ako synonymum liečby symptomatickej, čo je podľa mienky

niektorých autorov nesprávne. Tí ju považujú za druh symptomatickej liečby. Pojem pochádza od latinského slova PALIATÍVNY, čo znamená

tíšivý, tíšiaci, nie však liečiaci. V tomto pojme sa totiž zdôrazčuje

zmiernenie príznaku a nie jeho odstránenie, keže lie?ite? si

uvedomuje, že príznak s ve?kou pravdepodobnosťou nebude schopný

odstrániť a ak, tak iba na prechodné obdobie. Typickým príkladom

paliatívnej liečby je liečba bolesti morfiom pri zhoršujúcom sa

nádorovom ochorení, ke? sa bolesť zmier?uje, ale prí?ina sa nelie?i.


- Pod paliatívnou liečbou, paliatívnym prístupom rozumieme teda taký

prístup ?i aplikáciu prostriedku, ktorá iba mierni príznak choroby, ale

ho neodstraňuje! a tobôž nie jeho príčinu.


- Treba zdôrazniť že tento termín nie je odvodený od slova palium,

ktorý v latin?ine znamená krá?ovský korunovací plášť ?i horný odev

antických Rimanov, alebo pálium pápeža a arcibiskupov, čo je vlnená

páska okolo krku. Jednoducho preto, že existuje priame latinské slovo

vyjadrujúce zmiernenie, tíšenie a netreba použiť prenesenú symboliku od

plášťa. Symbol plášťa je krásny i výstižný a možno ho použiť napríklad

na označenie spoločenstva, ktoré chce pomáhať trpiacim. Označenie

PALIUM si ve?mi výstižne a symbolicky zvolili napríklad ?lenovia

združenia dobrovo?níkov pre paliatívnu starostlivosť na Slovensku,

ktorí spolupracujú s Oddelením paliatívnej starostlivosti pri Národnom

onkologickom ústave v Bratislave.


- Možno zopakovať, že symptomatická a paliatívna liečba sú druhom

konzervatívnej lie?by. Symptomatická a paliatívna lie?ba nie je

kauzálna, hoci kauzálna lie?ba môže byť radikálna aj konzervatívna.


Aby situácia bola ešte zložitejšia pri aplikácii pojmu

symptomatický a paliatívný je navyše potrebné uplatniť historický

poh?ad bez oh?adu na to, ?i sa nám to pá?i, alebo nie.


* V MINULOSTI:

- SYMPTOMATICKÁ A PALIATÍVNA LIEČBA sa uplatňovala od antických čias najmä vtedy, ak sa ochorenie nedalo riešiť operatívne, teda u väčšíny

ochorení - prakticky do konca 19. st. a najmä do za?iatku 20. st.

Prí?ina ochorení sa totiž bu? nepoznala, alebo ke? sa poznala, nebola

známa liečba. Napríklad príčina tbc bola dlho neznáma a keď sa spoznala

prenosnosť a nákazlivosť Kochovho bacila, dlho sa nepoznala lie?ba.

Aplikovala sa preto iba lie?ba symptomatická, lie?il sa príznak,

"lie?il sa kaše?, horú?ka", podporovala sa obranyschopnosť organizmu

dobrou výživou, odpo?inkom a klimatickou lie?bou. Kauzálnu lie?bu

umožnil až objav streptomycínu.

- Veľký pokrok v príčinnej liečbe znamenal objav nových skupín liečiv

- vitamínov, hormónov, minerálnych látok, antibiotík, atď. Uvedieme

príklady. V dôsledku hna?iek a dávenia ?udia zomierali na stratu

tekutín a zmenu pomeru minerálnych látok pokým sa nedali aplikovať

infúzne roztoky, ktorými sa nahradzuje strata vody sodíka, prípadne

ďalších minerálií. Skorbut si námornici liečili na základe empírie

pojedaním nevarenej kyslej kapusty ?i surových zemiakov. Mohli by sme

povedať, že šlo o intuitívnu kauzálnu lie?bu. Ke? však Albert Szent

Gyordgyi (1893 - 1986), biochemik maďarského pôvodu a nositeľ Nobelovej

ceny (1937) objavil C vitamín, prí?ina skorbutu sa stala zrejmou a jeho

lie?ba uvedomele, ?i cielene kauzálnou. Mohli by sme uviesť ve?a

ďalších príkladov - jódovanie soli ako prevenciu nedostatočnej činnosti

štítnej ž?azy, kretenizmu at?.


* V SÚČASNOSTI:

SYMPTOMATICKÁ LIE?BA sa uplat?uje aj dnes, ak ide o banálne ochorenie

a po prí?ine sa ani neoplatí pátrať, alebo naopak prí?inu napriek

h?adaniu nevieme zistiť. Uviedli sme už príklad s bolesťou hrdla, alebo

spome?me subfebrilné teploty. H?adali sme ich prí?inu, avšak zdroj sme

nezistili. Vtedy predpokladáme, že telo sa ťažko vysporiadava s nejakou

skryte prebiehajúcou infekciou. Nariadime preto spomalenie životného

tempa, odpočinok, vysokohorskú klimatickú liečbu, výživnú dietu a ináč

sa snažíme podporiť obranyschopnosť organizmu. Všimnime si, že tu

nehovoríme o paliatívnej lie?be, ale tak ako to význam velí o lie?be

symptomatickej, o liečbe príznaku, ktorý chceme zlikvidovať, nie iba

zmierniť.


- PALIATÍVNA LIEČBA sa uplatňuje vtedy, ak sa vyčerpala kauzálna liečba

(radikálna aj konzervatívna), ochorenie sa však zhoršuje, pacient má

bolesti a iné nepríjemné príznaky, trpí a treba mu pomôcť príznaky

aspo? zmierniť. Prototypom takéhoto ochorenia je nádorové bujnenie,

ktoré napriek operácii, ožiareniu ?i cytostatickej lie?be pokra?uje,

v popredí su bolesti aj iné príznaky a tie sa musia lie?iť. Tu ide síce

o liečbu príznaku, ale my si kladieme za cieľ iba jeho zmiernenie,

ke?že tušíme ?i vieme, že viac nedosiahneme. Teda v sú?asnosti ide

o uvedomelý lie?ebný proces zmier?ovania v ur?itých konkrétnych

situáciách, ako východisko z núdze.


* K POJMU STAROSTLIVOSŤ:

Pod STAROSTLIVOSŤOU o chorého rozumieme širší pojem ako lie?ba, ktorý

zahr?uje komplex úkonov od hygieny, stravovania, všetky ošetrovate?ské

aj lekárske výkony pri chorom. Ide o prácu tímu, nie jedného

pracovníka.


- Podľa miesta kde sa vykonáva, hovoríme o: NEMOCNIČNEJ, AMBULANTNEJ STAROSTLIVOSTI, či starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach a ďalej o DOMÁCEJ STAROSTLIVOSTI, ev. starostlivosti V DOMÁCNOSTI.


- Čo do náplne hovoríme o STAROSTLIVOSTI ZÁKLADNEJ, KOMPLEXNEJ

a ŠPECIÁLNEJ, ku ktorej rátame napríklad aj starostlivosť paliatívnu

a hospicovú.


- Pri používaní pojmov paliatívna a hospicová starostlivosť sa

stretávame s ur?itými terminologickou nejednostnosťou ?i nezhodou.


- PALIATÍVNA STAROSTLIVOSŤ je špeciálny druh zdravotníckej (nemocničnej aj ambulantnej) starostlivosti o chorých v pokročilom štádiu ochorenia, keď bola stanovenmá diagnóza, vyčerpaná kauzálna liečba a uplatňuje sa

iba lie?ba príznakov = symptomatická, presnejšie lie?ba zmier?ujúca

príznaky. Jednoducho povedané, je to starostlivosť, ktorá sa všetkými

dostupnými prostriedkami a metódami snaží zmierniť nepríjemné príznaky

u chorého s pokro?ilým ochorením, ktoré nereaguje na kauzálnu lie?bu.

Historicky chápané - taká lie?ba sa uplat?ovala po stáro?ia a uplat?uje

sa v konkrétnych situáciách aj dnes.


- HOSPICOVÁ STAROSTLIVOSŤ je (taktiež) špeciálny druh zdravotníckej

starostlivosti o chorých v pokročilom štádiu ochorenia, keď bola

vy?erpaná kauzálna lie?ba, uplat?uje sa tu tiež lie?ba symptomatická

a paliatívna ale - a tu existuje ur?itý rozdiel - navyše! uplat?uje aj

nové prístupy k chorému a jeho rodine s cie?om zlepšiť kvalitu života

chorého.

Z historického hľadiska - tento druh starostlivosti zaviedla v 60-tych

rokoch 20. st. dr. C. Saundersová v Anglicku, odkia? sa rozšíril do

Európy, USA, Kanady a do ?alších krajín.


- Uvedomujeme si, že paliatívna aj hospicová starostlivosť majú veľa

spolo?ného, ale nemôžeme nevidieť aj rozdielnosti!


* V čom je rozdiel? Napriek tomu, že podstatnou súčasťou hospicovej

starostlivosti je zmier?ovanie príznakov, teda paliatívna lie?ba ?i

starostlivosť, existujú tu rozdiely. Sú to najmä C. Saundersovou a jej

spolupracovníkmi stanovené, nahlas vyslovené a propagované prístupy

a ciele.

- Zaobchádzať s chorým ako so svojbytnou osobnosťou s úctou k jeho

?udskej dôstojnosti, zbaviť ?i zmierniť jeho strach, utrpenie a tým

zlepšiť kvalitu jeho života a neopustiť chorého ani jeho rodinu. Cieľom

nie je predlžovanie, ani skracovanie života!

- Pre tieto ciele sa definovali konkrétne prístupy, zariadenia a najmä

tímová práca odborníkov viacerých disciplín.

- Výsledky sa dosiahli výrazným zmiernením a "scivilnením" nemocničného

režimu, kde pre chorého a jeho rodinu neplatí už prísny a presne

stanovený program. Ďalej komplexný prístup k chorému s uplatnením

celostnej = holistickej filozofie, pri ktorej sa popri biologických

prístupoch uplatňujú prístupy psychologické, spirituálne a sociálne.

Naviac hospicová starostlivosť zahr?uje starostlivosť o rodinu a to aj

po smrti chorého.

- Napokon sa do hospicovej starostlivosti zaviedla práca dobrovoľníkov,

úlohou ktorých je najmä nedopustiť, aby sa chorý cítil osamelý

a opustený, ba pod?a možnosti je snaha spríjemniť život chorého

?ítaním, pohovorom, sprevádzaním na prechádzku a pod.

- Popri lôžkovej a ambulatnej nemocničnej starostlivosti v hospicoch

zaviedli starostlivosť v stacionári, t.j. dennú starostlivosť

o chorého, ktorého si rodina na noc, prípadne ur?itú ?asť d?a odváža

domov. Navyše sa realizuje aj ambulantná starostlivosť v domácnostiach,

tzv. mobilná hospicová starostlivosť.


- Existuje veľa dôkazov, že v hospicoch a to kdekoľvek na svete sa

starostlivosť o ťažko chorého a zomierajúceho pacienta výrazne zlepšila

a že títo chorí nežiadajú o "pomoc" aktívnou eutanáziou!

- Nie nadarmo C. Saundersová a jej spolupracovníci volili termín

hospic, odvodený od latinského slova hospitium, čo znamená

pohostinnosť, tiež prejavy pohostinstva, aj do?asný pobyt. Chceli tým

zdôrazniť, že v hospicoch, t.j zariadeniach, kde sa aplikuje hospicová

starostlivosť sa má chorý aj jeho rodina cítiť bezpečne a dobre ako

hosť! To sú známe skuto?nosti, ale k vôli uvedomeniu rozdielov sme si

dovolili zopakovať ich.


- Z tohto pohľadu možno paliatívnu liečbu i starostlivosť chápať "iba"

ako ?asť hospicovej starostlivosti a nie naopak.

- Napriek tomu, o hospicovej starostlivosti niektorí autori hovoria ako

o druhu paliatívnej starostlivosti. Áno, ale tento druh paliatívnej

starostlivosti je komplexnejší, keďže bol obohatený o závažné aspekty

zavedené C. Saundersovou v prospech chorého a jeho rodiny.


- Chceme ešte raz zdôrazniť historický vývoj. Hospicová starostlivosť

v súčasnom ponímaní sa začala uplatňovať v druhej polovici 20.

storočia, presnejšie od 60-tych rokov a to vďaka C. Saundersovej

a nemožno zabudnúť ani na príspevok práce Elisabeth Kúbler-Rossovej,

ktorá vyzdvihla psychologický problém zomierania onkologických chorých.

Obe ženy by si spoločne zaslúžili Nobelovú cenu za zásluhy o trpiacich

a zpomierajúcich. Veď nejeden z nás starších chodil okolo trpiacich

onkologických i zomierajúcich pacientov a nenapadla nás takáto analýza

problému a jeho riešenie ako tieto geniálne ženy.


- Podľa C. Saundersovej "v hospici je tím, alebo spoločnosť sústredená

na zlepšenie kvality zostávajúceho života pacienta a podporu jeho

rodiny pri vyrovnávaní sa so smrteľným ochorením."


- HOSPIC V SÚČASNOSTI sa chápe ako špeciálne zdravotnícke zariadenie,

kde sa vykonáva hospicová starostlivosť, t.j. budova zariadenia. Hospic

sa snaží k pojmu pohostinnosť priblížiť. Zariadenia tohto typu majú

snahu prijať a starať sa o chorého i jeho rodinu ako o hosťa!


* Pojem hospicová starostlivosť obsahuje tiež:

- filozofiu prístupu k ťažko chorému ?loveku, (systémový a celostný =

holistický prístup) (Pozri schému), aj

- koncepciu zdravotnej starostlivosti s cieľom zlepšiť osud pacienta so

závažným ochorením v jeho terminálnej fáze, a neopustiť ho ani

v ostatných chví?ach života. Teda program celkovej starostlivosti

o chorého nachádzajúceho sa v terminálnom štádiu závažného,

najčastejšie onkologického ochorenia,

- koncepciu v zdravotníctve, t.j. organizačnú štruktúru špecializovanej

starostlivosti, vrátane doškolovania a výskumu,

* V prenesenom zmysle a zjednodušene, hovorovo sa pojmom hospic

označuje nie len budova, ale všetko, čo sme uviedli vyššie. Napríklad

hospic je filozofia, koncepcia, starostlivosť a pod., nie je to však

správne, hoci bežne si tak skracujeme vyjadrovanie.


- Aby to bolo zložitejšie, niektorí autori hospicovú starostlivosť

chápu iba ako starostlivosť o zomierajúcich, t.j. pokračovanie

paliatívnej starostlivosti, s čím nemožno súhlasiť a vyššie uvedené

faktá nám to potvrdzujú!


- Naviac, aby to bolo ešte zložitejšie, nikto nezakazuje, aby sa

hospicové prístupy a filozofia hospicov neaplikovali aj na oddeleniach

paliatívnej starostlivosti! Podľa iniciatívy primára, sa tieto aspekty

?i vylepšenia môžu, ale nemusia aplikovať aj na iných oddeleniach, teda

aj na oddeleniach paliatívnej starostlivosti. Môže sa tu napríklad

uvoľniť prísny nemocničný režim, skrášliť prostredie kvetmi, obrazmi,

spestriť farby, zriadiť stacionár, zaviesť služba dobrovoľníkov,

zamestnať ?i privolať psychológa, zabezpe?iť "spirituálne služby"

(bohoslužby, pohovory s duchovným a pod. samozrejme na princípe

dobrovoľnosti a to v oboch typoch zariadení). A to sa vďaka iniciatíve

na mnohých oddeleniach aj robí.

- Ťažšie je však napríklad realizovať starostlivosť o príbuzných, najmä

tých chorých, ktorí prišli z veľkej vzdialenosti. Nemocnice totiž

nemajú možnosť prenocovať rodinu chorého, kým hospic áno a pri jeho

výstavbe sa na to musí pamätať. Tiež nevykonávajú ambulantnú

starostlivosť v domácnostiach.


- Pýtame sa preto, či má význam na základe týchto malých rozdielov

hovoriť o dvoch druhoch staroslivosti - paliatívnej a hospicovej?

Nebolo by jednoduchšie, tak ako sú tendencie najmä v USA a WHO hovoriť

iba o paliatívnej starostlivosti, ke?že podstatnou sú?asťou hospicovej

starostlivosti je paliatívna liečba?


- Ak áno tak prečo? V koho prospech? Nebude to zjednodušenie problému

a tým aj povinností a cie?ov? Dopustíme sa chyby, ke? "názov

a vynálezcu zlepšovacieho návrhu" zabudneme citovať, budeme však

používať vylepšenia vyplývajúce z návrhu a budeme o nich hovoriť ako

keby existovali od nepamäti a bez autora. Je to zbyto?ný detail

a netraba to všetko zvážiť? Neviem. O tomto by bolo vhodné diskutovať!


- Prehlásime napríklad, že od roku "x" budeme paliatívnu a hospicovú

starostlivosť považovať za jedno a to isté, nebudeme vidieť medzi nimi

žiadne rozdiely, ale pod jednou podmienkou. Paliatívna starostlivosť

priberie všetky aspekty filozofie hospicovej starostlivosti.

- Môžeme ev. vyhlásiť, že paliatívna starostlivosť nemusí priberať

žiadne nové aspekty, ale budeme ju považovať za synonymum hospicovej

starostlivosti - proste iba tak.

- Alebo prehlásime, že pojmy zjednocujeme preto, že pojem paliatívny je

stižnejší i pochopiteľnejší pre laikov aj zdravotníckych pracovníkov,

tiež preto, aby pojem hospic neevokoval 12. storočie, kláštornú

medicínu, križiakov a sú?asné ubytovne na pútnickych miestach. To by sa

však malo niekde a niekedy dohodnúť a definovať to! ?i netreba, alebo

sa už tak stalo?

A skutočne sa stalo!

A to, o ?om diskutujeme sa už vlastne stalo!


ČO WHO? Svetová zdravotnícka organizácia (ďalej SZO) - oveľa neskôr ako

C. Saundersová za?ala zria?ovať hospice - celú jej filozofiu výstižne

a dobre aplikovali do definície paliatívnej starostlivosti a hospicovú

starostlivosť vyčlenila pre starostlivosť o zomierajúcich, čo už menej

vystihuje tieto ídey.

- SZO prijala nasledujúce definície paliatívnej a hospicovej

starostlivosti:


* Podľa SZO


- PALIATÍVNA STAROSTLIVOSŤ je aktívna, celková starostlivosť

o pacientov v ?ase, ke? choroba už neodpovedá na kauzálnu lie?bu

a prvoradá je kontrola bolesti ?i iných symptómov a riešenie

psychologických, sociálnych a duchovných problémov chorého. Celkovým

cieľom paliatívnej starostlivosti je dosiahnutie najvyššej možnej

kvality života pacienta a jeho rodiny. Paliatívna starostlivosť

potvrdzuje život a umieranie chápe ako prirodzený proces. Paliatívna

starostlivosť zdôrazŇuje úľavu od bolesti a iných obťažujúcich

symptómov, integruje fyzické, psychologické a duševné aspekty

starostlivosti o pacienta. Ponúka pacientovi podporu žiť tak aktívne

akoé je to možné až do jeho smrti a podporu jeho rodine vysporiadať sa

s danou situáciou.


- HOSPICOVÁ STAROSTLIVOSŤ je centrálne riadený program paliatívnej

starostlivosti cielene zameraný na zmiernenie symptómov choroby

u terminálne chorých u ktorých je prognosticky stanovené pravdepodobné

prežívanie v maximálnom rozsahu 6 mesiacov.


- Skutočnosť je žiaľ taká, že keď inštitúcia ako SZO vydá definíciu,

nech je už akáko?vek, mala by byť záväzná pre všetky zdravotnícke

inštitúcie i zdravotníckych pracovníkov na svete! Môžeme nesúhlasiť,

kritizovať, ale nám to už veľmi nepomôže.

- V tejto situácii by som prijala variant, kde paliatívna a hospicová

starostlivosť sú synonymá a majú rámcovo rovnaké ciele, snahy, činnosti

a môžu iniciatívne robiť to, ?o zaviedla C. Saundersová.


Zaujímavý je aj postoj a vyhlásenie SZO k problematike hospicov z roku

1990: Hospicová starostlivosť vychádza z filozofie, že život

a umieranie treba prijímať ako prirodzený jav, ako skuto?nosť a nie ako

abnormálny jav. V hospicoch sa smrť neoddiaľuje, ani neurýchľuje.

V hospicoch sa poskytuje ú?ava od bolesti a iných záťažujúcich

príznakov, integrujú sa psychologické aj spirituálne aspekty

starostlivosti o chorého. Pacientovi sa ponúka taký podporný systém

liečby, ktorý mu pomáha žiť aktívne až do smrti. Rodine pacienta pomáha

zvládnuť situáciu a vyrovnať sa so smútkom po jeho smrti.


C. Ostáva nám zaujať stanovisko k pojmom PALIATÍVNA MEDICÍNA. Je

niekoľko definícii paliatívnej liečby a medicíny v zahraničí aj u nás,

ale niektorí autori tvrdia, že jej uspokojivá podoba doteraz

neexistuje, s čím celkom možno súhlasiť.

- U?ebnica "Paliativní medicína", ktorá vyšla roku 1998 - v?aka

iniciatívnym, prevažne brnenským autorom J. Vorlí?ka, Z. Adama

a kolektívu - uvádza definíciu platnú vo Veľkej Británii:

Pod?a nej PALIATÍVNA MEDICÍNA sa zaoberá lie?bou a starostlivosťou

o chorých s aktívnym, progredujúcim, pokro?ilým ochorením. D?žka života

je u týchto chorých obmedzená a cieľom liečby i starostlivosti je

kvalita ich života.


- Autori uvádzajkú tiež definíciu Svetovej zdravotníckej organizácie:

PALIATÍVNA MEDICÍNA je celková liečba a starostlivosťou o chorých,

ktorých choroba nereaguje na kauzálnu lie?bu. Najdôležitejšia je lie?ba

bolesti a ?alších príznakov, rovnako ako riešenie psychologických,

sociálnych a duchovných problémov chorého. Cie?om paliatívnej medicíny

je dosiahnutie ?o najlepšej kvality života chorých a ich rodín.


Vidíme, že táto definícia sa veľmi nelíši od vyššie uvedenej definície

paliatívnej starostlivosti. Paliatívnu medicínu by sme však mali chápať

ako širší pojem, širší ako paliatívna lie?ba ?i paliatívna

starostlivosť. Ako samostatný medicínsky odbor, podobne ako vnútorné

lekárstvo, pediatriu a iné odbory.

- PALIATÍVNA MEDICÍNA by mala pojednávať o základných definíciách

a vymedzeniach pojmov odboru, princípoch diagnostiky a možných

liečebných postupoch pri jednotlivých symptómoch, etických,

emocionálnych a sociálnych problémoch, indikáciach na príjem,

prepustenie chorého a pod. (To všetko v uvedenj učebnici nájdeme, ale

tu ide o viac ako o u?ebnicu.)

Paliatívna medicína ako nový odbor by mala zahr?ovať právne normy,

aspekty zaradenie do siete zdravotníckych inštitúcií, niektoré problémy

pri zriaďovaní takýchto oddelení, niektoré ekonomické prístupy,

problémy poisťovníctva a iné.

?alej by mala zabezpe?ovať pregraduálnu, postgraduálnu výchovu lekárov,

výchovu SZP a dobrovoľníkov a napokon aj výskum a osvetu. A predstavme

si, že ?asť z toho v praxi už prebieha.

V ďalšej správe by som si dovolila pokračovať v historických údajoch

o vzniku hospicov a hospitalov.


Zpět nahoru
Zpět na hlavní stránku