Vývoj Hospicového hnutia na Slovensku.

Konferencia v Martine 31.5.1999, S. Fabuš.


Je ťažké definovať pevný bod z ktorého sa odvíja novodobé hospicové hnutie na Slovensku. Nie je to ani dôležité. Vznikalo postupne, nenápadne až vyústilo v ponuku dialogu MVO - Nadácie Hospic, štátnej správe. Zámer bol demonštrovať efektívnosť hospicovej starostlivosti v jednej oblasti s možnosťou aplikácie na celé Slovensko, čo platí hlavne v čase finančných potiaži. Tento dialog zatial zo strany zdravotníckej štátnej správy nebol realizovaný. Môžem len konštatovať, že nie je koncepcia Hospicovej starostlivosti, hospicová starostlivosť nie je zakomponovaná do štátnej zdravotnej a sociálnej politiky, je nenárokovateľná a neuhrádza sa zo štátnych zdrojov včetne Zdravotných poisťovní.


Vývoj hospicovej starostlivosti môžme charakterizovať v dvoch dimenziach:

1.Prístup štátu - vládnych orgánov.

Štátna politika prezetovaná MZ SR je stále nemenná, s poukazovaním na Zákon NR SR č. 277/1994 zb.z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, ktorý nerieši problematiku povolovania neštátnych tkzv. Hospicov - prípis MZ SR 9.10.1998.

Štátna politika prezentovaná MPSVaR SR, ktorá deklaruje svoj záujem o riešení problému hospicov prodložením vládneho návrhu Zn ., ktorý má byť v najbližšej dobe prerokovaný. Je to prvá pozitívna správa.

2/ Prístup zdola, neštátnych subjektov.

Paralelne ju predstavuje iniciatíva charitatívnych cirkevných komodít v čele so Slovenskou katolíckou charitou a MVO III. sektoru prezentovaný hlavne Nadáciou Hospice z r. 1995 a jej nástupcom O.Z Hospice, ale aj ďalšími, ktoré majú záujem o realizáciu hospicovej starostlivosti.

Štátná sprava zatial nemá ujednotený postup, chýba definovanie nielen hospicovej, ale aj paliatívnej starostlivosti. Chýbanie koncepcie je jednoznačné. V hospicovej starostlivosti je nemožné oddeliť zdravotnícku a sociálnu zložku a aj to je možnou príčinou, prečo stále nie je hospicová starostlivosť zakomponovaná do štátnej politiky.

V tejto situácii vzniká iniciatíva zdola. Problému sa ujímajú cirkevné charitatívne organizácie, ako aj necirkevné MVO - občianské združenia. Sú tu náznaky pokusov o ich spolurácu, ale realizácia viazne. Vzniká dvojkolajnosť čo oslabuje presadzovanie potreby zakomponovania hospicovej starostlivosti do štátnej politiky. Odstupom času môžme konštatovať, že v prístupe prevládal zdravotnícky názor, ktorý videl riešenie na zdravotníckej úrovni hoci smrť už nie je zdravotnícky problém je socialný a spoločenský. Nie je to úplný omyl, lebo aj zomierajúci si vyžadujú liečenie, ktoré majú zo zákona hradiť Zdravotné poisťovne. Striktné zotrvávanie na tomto principe však stálo vela síl a straty času. Výsledok je, že Slovensko je stále jedinou krajinou v strednej Europe, kde nie je hospic.

Slovenská katolícka charita aj za tejto situácii buduje pracoviská, ktoré môžu byť hospicové a je len na vláde, kedy dostanú súhlas na prevádzku ako NZZ, aby aspom časť nákladov môhli čerpať zo ZP.

Bezplatne, bez úhrady zo ZP, Hospice občianské združenie v Martine robí Domácu hospicovú starostlivosť.

Treba povedať, že bez podpory štátu je to obtiažne. Myslieť si, že komplexnú starostlivosť o nevyliečiteľne chorých už zomierajúcich, čo je zákonnou povinnosťou štátu, môžu bez jeho účasti a podpory robiť charitatívne organizácie, či občianské združenia je nereálne.

Treba však zdôrazniť že starostlivosť o chronicky chorých robia a to velmi dobre, robia aj iné charitatívne organizácie, napr. Betánia, Táto starostlivosť má však rozmer paliatívnej starostlivosti a nezameriava sa na zomierajúcich. Je v každom prípade chválihodná, lebo zlepšuje kvalitu života takýchto chorých. Sem môžme zaradiť aj Občianské združenia ktoré sa zameriavajú na socialnú starostlivosť o chronický chorých a veľmi radi by poskytovali aj zdravotnícku. Napr. O.Z.Nádej v Želiezovciach.

Ďalším nedostatkom v rozvoji Hospicového hnutia, je neiformovanosť. Môžme povedať, že predstavy o tom čo je Hospic sa rôznia a jedným z cieľov tejto konferencie je, aby sme si ozrejmili rozdieli medzi paliatívnou starostlivosťou a hospicovou, o tom čo poskytuje, komu a kedy, za akých podmienok a kde.

HOSPIC je filozofia a organizačná štruktúra s programom starostlivosti o chronických chorých u ktorých skončila príčinná liečba a sú v terminálnom štádiu s predpokladom života do 6 mesiacov.

Je to celosvetové hnutie, ktoré vzniklo vtedy keď sa zmenili názory na smrť a umieranie. Keď vznikol sociálny problém: odosobnenie starostlivosti o zomierajúcich a existujúci zdravotnícky systém zlyhal.

Hospicová starostlivosť je súčasťou paliatívnej starostlivosti, ale zameriava sa na skupinu nevyliečitelne chrorých v štádiu zomierania a na ich rodiny a najbližších.

Zásadnou podmienkou jej poskytovania je, že sa zomierajúci zrieka príčinnej liečby, keď sa táto vyčerpala, je neefektívna a nemožná. Jej ďalšia realizácia vyvoláva len klamlivé nádeje a oberá o kvalitu zostávajúceho života chorého a aj jeho rodinu.

Môžme z iného pohľadu povedať, že je to komplexná starostlivosť o rodinu, ktorá je v kríze v dôsledku neliečiteľneho ochorenia člena rodiny v štádiu zomierania, s podmienkou, že on sa dožaduje hospicovej starostlivosti s liečbou zameranou na zmiernenie obťažujúcich príznakov a zrieka sa už neúčinnej liečby choroby ktorá ich zapríčiňuje.

Túto liečebnú starostlivosť nie je možné robiť v štátnych nemocniciach, do nemocničnej starostlivosti nemožno prijať rodinu chorého. Hospic nie je onkologia aj keď najmenej 80% pacientov v hospicoch sú onkologický chorý. Rozsah ostatných ochorení mimo rakoviny narastá s odrazom aj v hospicovej starostlivosti. Hospic nie je gerontologia, aj keď najčastejšími chorými sú chorý v pokročilom veku a hospicová starostlivosť sa môže robiť na gerontologických oddeleniach. Dokumentuje to takéto pracovisko v Michalovciach, ktoré má samostatnú hospicovú zložku, o tom môže povedať p. primár Dr. Potocký. Napriek tvrdeniu, že hospic nie je gerontologia, je cťou gerontologov, že do svojej koncepcie už v r. 1992 začlenili hospic, že MZ SR túto starostlivosť aj zaradilo do merných schém, ale toto isté MZ v r. 1998 pisome oznámilo do Holandska, že myšlienka hospicu na Slovensku nie je známa ba ani starostlivosť o terminálne chorých! Naozaj nebolo možné dosiahnuť dialog s MZ SR.

Hospic nie je ošetrovateľstvo a tobôž nie ADOS, sú však neoddeliteľnou súčasťou v hospicovej starostlivosti.

Zdôrazňujem že v hospicovej liečebnej starostlivosti nie je nič čo by sa nedalo zaviesť do štátneho systému.

Za závažný nedostatok považujem našu neschopnosť preklenúť a prekonať barieru vytvorenú politikmi medzi bratskými národmi Česka a Slovenska. Úspechy hospicového hnutia a jeho skúsenosti v Čechách nám môžu vela poskytnúť, nie je treba sa tam ísť pozerať, ale učiť. Som presvedčený, že tento obrat nastane a preto vítam p. riaditeľa a vrchnú sestru Domu pre liečbu bolesti s hospicom sv. Josefa v Brne. Tešíme sa všetci na ích účasť v panelovej diskusii.

Môj príspevok je len nadnesením niektorých dôležitých okolností ktoré determinovali vývoj Hospicového hnutia na Slovensku. Zhodnotenie urobia historici.

Je nevyhnutné myslieť nie len humanistický, ale aj strategický a ekonomický o ďalšiom vývoji hospicového hnutia v naších Slovenských podmienkach. V prvom rade sú to geografické podmienky Slovenska, jeho rozloha, členenie, hustota osídlenia, ekonomické možnosti, vývoj chorobnosti, nádorové ochorenia, úmrtnosť, ale aj konflikt generácii v bytoch jaskinného typu, hladanie modelu umierania - idealizovaný domáci či zatracovaný inštitucionalizovaný. Riešenie bude niekde uprostred. Vyžaduje si to tolerantnú spoluprácu všetkých zainteresovaných - štátu jeho vlády, charitatívnych a MVO.

Pri našich prepočtoch vychádzajúcich z uvedeného, so zohladnením počtu ročne zomierajúcich na chronické choroby a rakovinu vychádza pre Slovensko potreba hospicových lôžok na 150 -200 v komplexných hospicových pracoviskách . Hospicová starostlivosť nie je lacná, zaručuje však súkromie a možný komfort s najmodernejšou liečbou bolesti. Napriek tomu je lacnejšia ako v klasickej nemocnici a podstatne kvalifikovanejšia. Zatial aj pre neinformovanosť, dopyt (5%) bude určite zaostávať za potrebou. Starostlivosť je založená na potrebách, nie na požiadavkách! Prikláňame sa k názoru, že je ekonomický výhodnejšie mať hospicové lôžka v rámci oddelení paliatívnej starostlivosti, kde dopyt je 80-90%, tak ako to riešia v Brne a plánovala Katolícka Charita v Sp. Novej Vsi.

Klasické komplexné Hospici s lôžkovou bázou sú vhodné len vo vätších mestách či lokalitách s hustotou obyvateľstva okolo 100 000, so spádom 25-30 km.

Z uvedeného je jednoznačné, že klasická hospicová starostlivosť nie je pre štát ekonomický náročná, ale jej etický prínos je mimoriadny. Ano chýba nám niečo potrebné, samozrejmé, morálne a nesmierne užitočné.

Treba mi dodať, že prvé paliatívne oddelenie, od r. 1995 je v Národnom onkologickom ústave v Bratislave na Klenovej. Pokusy o jeho likvidáciu sa zastavili na úrovni jeho včlenenia do Interného odd.

Hospicová starostlivosť sa skôr či neskôr stanú realitou na lebo hospicové hnutie je už našou realitou.

Ku tomuto optimizmu ma vedie skutočnosť, že MPSVa R, dáva legislatívne podklady na rokovanie vlády a NR SR v ktorých sa definuje potreba hospicovej starostlivosti v sociálnej zložke. Toto potvrdil p. minister. Ing. P. Magvaši, ktorý osobne si overuje túto potrebu v teréne.

Z môjho phľadu vývoj hospicového hnutia na Slovensku nebol optimálny. Boli chyby. Každý v živote sa učí, nás to niečo stálo - osobné obete, čas, energiu aj peniaze. Nemôhli sme vedieť ani predvídať totálny nezáujem na MZ SR o myšlienku hospicu, projekt humanity doporučený WHO, EU (Barcelonská deklarácia) ktorý sa ukázal jednoznačne úspešný v civilizovaných krajinách. Sme presvedčený, že hospicová filozofia je už na Slovensku zakorenená a jeho realizácia sa stane záujmom aj MZ. Je potrebné prijať plán rozvoja hospicovej starostlivosti s definovaním základných principov a návrhom opatrení.